Napriek tomu, že Iliašovce sa v listinách spomínajú až v druhej polovici 13. storočia, treba predpokladať, že obec má oveľa staršie dejiny. Najstaršie zachované meno Villa Ursi, teda Obec Medveďa, svedčí, že ide o jednu zo služobníckych osád Spišského hradu. Podľa všetkého pôvodní obyvatelia Iliašoviec pomáhali panovníkom a ich sprievodu pri poľovačkách na medveďov, ktorých v tej dobe bolo v rozsiahlych spišských lesoch neúrekom.

Po tatárskom vpáde doviedol sem komes Eliáš nemeckých kolonistov, ktorí obec dosídlili. V rokoch 1279-1284 bol „grófom“ spišských Sasov, obec dostal do provincie spišských Sasov. Na vývoj Iliašoviec to malo veľký význam, obec sa stala slobodným mestečkom a jej obyvatelia slobodnými ľuďmi, ktorí mali podiel na výsadách spišských Sasov.

Eliáš dal obci aj nové meno, Eliášovce či Iliášovce. V listine z roku 1282 sa uvádza ako Helyasasa – Nemecké Iliášovce. Obec sa prvýkrát písomne spomína v listine z roku 1263, ktorá riešila spor medzi Sasmi z Villa Ursi a obyvateľmi susedných Draviec. V 14. storočí boli Iliašovce veľmi živým mestečkom. Kúpili si majetky Turník a Bicír, vlastný mlyn. V 15. storočí malo mestečko už aj vlastnú kanceláriu a pisára.

Veľmi významnou udalosťou 16. storočia bola reformácia. Istým prelomom bol prechod Levoče v roku 1544 na evanjelickú vieru. Zemepáni Iliašoviec – Turzovci, boli aktívnymi šíriteľmi evanjelickej viery.

V roku 1671 sa začala na Spiši masívna rekatolizácia, v dôsledku ktorej katolíci preberali evanjelické kostoly, často násilne. Tak bol prevzatý aj kostol v Iliašoviciach katolíkmi 12.1.1672. Pre nedostatok katolíckych kňazov však zanikli Iliašovce ako fara a stali sa filiálkou Smižian. Počas Tokolyho povstania povstalci kostoly opäť odoberali katolíkom a vracali evanjelikom. V Iliašovciach to bolo 14.5.1678, obec však kuruci aj vyplienili a katolíckeho farára chytili a upálili. Po potlačení povstania v roku 1683 kostol a fara opäť prešli do rúk katolíkov. Zemepánmi Iliašoviec boli Csákyovci, ktorí boli katolíkmi, ich tolerancia svedčí, že v ich poddanskej dedine dodnes časť obyvateľstva si zachovala evanjelickú vieru.

Koncom 16. storočia došlo k prudkému úpadku Iliašoviec. V roku 1603 mala obec 16 domov, na tú dobu nebolo málo. Krátko potom však vyhorela. Vyplienili a vypálili ju bočkayovskí povstalci v apríli 1605. V roku 1700 mala podľa kanonickej vizitácie len 44 obyvateľov. Všetci boli Nemci a z nich bolo 20 katolíkov a 24 evanjelikov. Počas Rákociho povstania bolo opäť zničené. Časť obyvateľov zomrela na mor v roku 1710.

Počas 18. storočia boli zemepánmi Csákyovci. Poddaných bolo 42. K Iliašovciam patrila aj dedina Istvanovec. Tomáš Csáky kúpil kúriu od rodiny Feketeho, prebudoval ju a usadil sa v nej asi v roku 1700. Dal postaviť kostol, svojej manželke na Iliašovcami na Zámčisku letohrádok, nazývaný Sanssouci – bez starostí. Ale v roku 1803 dal sám Csáky celé toto dielo zbúrať. Ostali zrúcaniny „tisícročnej“ kaplnky a obelisk. V roku 1831 obec postihlo sedliacke povstanie. 16. augusta obec obsadilo vojsko. Dňa 19. septembra 1831 sa v obci konal stanný súd. Ľud sa dočkal slobody v roku 1848, kedy padol feudálny systém a bývalí poddaní sa stali riadnymi gazdami s vlastným majetkom. V roku 1880 mala obec 586 obyvateľov, z nich boli 3 Nemci, 21 Maďarov a ostatní Slováci. Katolíkov bolo 411, evanjelikov 153 a 22 Židov. V obci bolo len 89 domov.