Ľudová kultúra má svoje korene v slovanskej kultúre veľkomoravských     a poveľkomorav-ských Slovanov. Ľudové piesne a kroje, ktoré sú charakteristické aj pre našu obec sú však výsledkom ovplyvňovaní aj ostatných etník tu žijúcich. Iliašovský kroj má viacero podôb, záleží od príležitosti, na ktorú sa používal. Vo všedný deň bolo oblečenie jednoduchšie. Sviatočné kroje sa používali na veľké sviatky alebo rodinné oslavy.
Z kroniky sa dozvedáme, že posledná žena, ktorá sa vydávala v kroji, bola Anna Jochmanová v roku 1960. Potom sa kroje strácajú, v roku 1965 už ich nevidno.

Kultúrny život v našej obci od pradávna pestovala mládež a detí pod vedením učiteľov. Organizovali školské slávnosti, slávnosť na Mikuláša, majálesy a mnohé oslavy významných udalosti.
V školskej kronike je záznam, že v roku 1932 dorast evanjelickej roľníckej mládeže zahral divadelné hry, a to: Preč od žien, Polovica vody polovica vína a Dedinský holič. V tom istom roku boli objednané aj dychové nástroje pre malú kapelu. Mládenci sa za pomerne krátku dobu naučili dva ľahšie pochody, ktorými vyprevádzali deti k lesu v deň majálesu.
V roku 1933 vystúpila evanjelická mládež s ďalšími divadelnými hrami, a to: Náhražkový sňatok, Čierny Peter a Pán lajtnant a jeho prefatin.
Významným rokom kultúry sa stal rok 1934, kedy bol založený divadelný spolok, ktorého členmi bola tak katolícka ako aj evanjelická mládež. Spolok   mal svoje stanovy. Prvé vystúpenie spolku bolo na posledné fašiangy. Mládež vystúpila s niekoľkými scénkami. Ochotníkov cvičili učitelia Štefan     Maurer a Vojtech Weber. Rusalku a Sneženku zaradili do vystúpenia     v roku 1935 a o rok to bolo O zakliatom srdiečku.

Čosi nové do kultúry priniesol učiteľ Weber v roku 1937, kedy so svojimi žiakmi na ručných prácach zhotovil bábky a nacvičil prvé vystúpenie bábkového divadla. Zručné ovládanie bábok pokračovalo aj druhým bábkovým vystúpením Otec a syn v roku 1938.

Dedinská mládež v tom čase nacvičila hru J.G.Tajovského Ženský zákon. V roku 1940 učiteľ Weber režíroval Vianočný sen a Snehulienku a trpaslíkov, učiteľ Maurer bol režisérom divadelnej hry Bludár. V roku 1942 Pod vedením učiteľa Maurera vystúpila mládež s divadlom Kamenný mlyn.

Po druhej svetovej vojne v roku 1946 bol založený prvý spevokol, ktorý spieval zborové spevy.

Nastúpením nového riaditeľa školy sa znova začali rozvíjať divadelné aktivity. V roku 1954 zahrali Tajovského Ženský zákon. Zásluhu na tom mal aj režisér predstavenia učiteľ Ján Hrušovský, pod jeho vedením v roku 1956 uviedli mládežníci hru Jozefa Gregora Tajovského Statky zmätky, v roku 1957 Statočný valach, v roku 1959 Jej pastorkyňa a Klbko, v roku 1962 Jenufa, režisérom divadelnj hry Bludár. V roku 1970 hru Ferka Urbánka Pani richtárka, v roku 1972 Ulička, v roku 1973 Snubný prsteň vo vrecku.
Ján Baluch a Štefan Marhevka pripravovali mládež na vystúpenie s hrou Česť požiarnika. V roku 1980 Slovenský zväz žien vystúpil s divadelnou    hrou Svadba na dedine.

V 80. rokoch mala naša obec hudobnú skupinu, ktorá mala názov LEIS. Táto skupina vyhrávala na dedinských zábavách, svadbách rôznych oslavách nielen u nás. Hudobníkmi v skupine boli Jozef Grondžák, Peter Kučera, Jozef Frankovič, Michal Bartko.

Nastúpením učiteľky Márie Bartkovej do tunajšej školy sa v obci znovu začala rozvíjať divadelná činnosť. Prvé vystúpenie divadielka Šibalček bolo v roku 1994. Deti vystúpili s rozprávkou Snehulienka. V roku 1995 deti do 10 rokov prekvapili obec ďalšou rozprávkou Vlk a sedem kozliatok. V roku 1996 Šibal divadelný súbor iliašovskej mládeže vystúpil s hrou Stanislava Štepku Človečina. Toto vystúpenie postúpilo do krajskej súťaže, kde sa umiestnil na 3. mieste. Za najlepší ženský herecký výkon získala ocenenie Tatiana Uličná.

Premietanie filmov je spojene s rokom 1957. Prvé filmy sa začali premietať v kultúrnom dome. Od 15. mája 1961 sa začala prevádzka kina Družstevník. Najväčší rozmach zaznamenalo kino v roku 1962, kedy filmové predstavenia navštívilo za rok 12 255 ľudí a ročná tržba bola 22 097 Kčs. Na prevádzke kina sa podieľali Ján Hrušovský, Ján Repaský, Mária Grondžáková, Ida Štrauchová, Margita Repaská, Štefan Grondžák. Návštevnosť kina postupne klesala, zapríčinilo to televízne vysielanie. Prevádzka kina bola ukončená v roku 1966.

K rozvoju kultúrneho života prispelo aj vzdelávanie a čítanie detí, mládeže i dospelých. K tejto činnosti podnietila občanov naša obecná knižnica, ktorá bola v minulosti umiestnená v školskej budove v súčasnosti je v budove obecného úradu. Prvou známou knihovníčkou bola Justína Hrušovská, dlhoročnou knihovníčkou bola učiteľka školy Božena Pugeľová, dnes je to Mária Kleinová.

O zapisovanie udalostí sa v nemalej miere zaslúžili kronikári, tak v obecnej ako aj v požiarnickej a školskej kronike. Vedením obecnej kroniky poverila rada MNV v roku 1952 Jána Badinku. Záznamy zostavila a zapísala jeho manželka Anna Badinková, učiteľka miestnej národnej školy. V ich práci pokračoval Ján Hrušovský, po ňom Ladislav Zeleňák. Prvú požiarnickú kroniku začal písať     v roku 1932 Štefan Maurer, záznamy sú v nej do roku 1950. Dalšie udalosti sú uvedené v novej kronike. V evanjelickej školskej kronike je prvý záznam z 15.9.1929. Po zlúčení škôl sa pokračovalo v jej písaní do 30.6.1973. Školský rok 1973/74 je uvedený v novej kronike.

V roku 1974 bol založený Zbor pre občianske záležitosti (ZPOZ). Vítal detí do života, spríjemňoval chvíle rôznych životných jubileí, lúčil sa s občanmi na pohreboch. V ZPOZe pôsobili Marta Kleinová, Justína Repaská, Ida Štrauchová, Anna Gallovičová, Anna Marhevková, Helena Neuwirthová, Jozef Hanzely, Milan Kaňuch, Eva Hurajtová, Viera Hricková, Valéria Kračková, Jarmila Muchová, Eva Babíková. V devädesiatych rokoch ZPOZ ukončil svoju činnosť.

Z príležitosti 725. výročia udelenia mestských práv obci sa 25.8.1996 konali obecné oslavy. Začali sa omšou v oboch kostoloch. Po ich skončení sa zišli všetci pri budove Obecného úradu, kde za prítomnosti starostu obce p. Jána Sarňáka, evanjelického duchovného Mgr. Tibora Žiaka, katolíckych duchovných dekana levočskej farnosti Mons. Františka Dlugoša, správcu iliašovskej farnosti ThLic. Ondreja Palušáka, odhalili obecný erb na budove Obecného úradu (OcÚ). Po tomto akte bola posvätená budova OcÚ a obecné insignie (erb, vlajka a pečať). Po tom v sprievode sa účastníci premiestnili na ihrisko, kde oslavy pokračovali. Na oslavách sa zúčastnilo 1200 občanov i hostí. Medzi hosťami boli aj poslanci NR SR Ing. Ľudovít Černák, Mgr. Ján Voľný, primátor Spišskej Novej Vsi, Ing. Karol Mitrík a starostovia okolitých obcí. S históriou a sučasnosťou prítomných oboznámili členovia Spišského dejepisného spolku (SDS) doc.PhDr. Ivan Chalupecký, Mgr. Ján Horník, Mgr. Agnesa Žifčáková. V kultúrnom programe vystúpili deti materskej školy, žiaci základnej školy, mládež, športovci i požiarnici.

Súčasťou kultúrneho života sú jasličkári, ktorí už niekoľko desaťročí dotvárajú atmosféru Vianoc v obci. Tieto hry sa odovzdávajú vždy ďalším a ďalším nasledovníkom. Tým sa jasličkovanie udržiava pri živote. Takto sa vystriedalo už niekoľko generácii. Navštevujú domácnosti i polnočnú svätú omšu. V roku 1969 až 1973 hru naštudovali  clhapci na obr. Zľava v stoji Michal Frankovič, Ladislav Grondžák, Jozef Hanzely, Jozef Babjar, kľačiaci Ján Gál a Jozef Frankovič. Každá generácia chlapcov si svojpomocne zhotovuje čakovi, kyjaky, betlehem a odev.

V roku 1999 vznikla v obci folklórna skupina Iľašovjan pod vedením Anny Grondžákovej. Na podnet folklóristov bol vybudovaný na školskom dvore základnej školy amfiteáter na ktorom boli v roku 2002 usporiadané prvé folklórne slávnosti pod názvom „Iľašofska pantlika“.  Slávnosti sa poriadajú každoročne v tretiu augustovú nedeľu. Počas deviatich rokov na folklórnych slávnostiach „Iľašofská pantľika“ vystúpilo množstvo folklórných súborov a skupín z ďaleka i blízka. Iľašofska pantlika sa dostala počas svojej existencie do povedomia ľudí zo širokého okolia a má pevné miesto v kalendári folklórnych slávností.